Behaviorálny a experimentálny ekonomický tím MZSR

Behaviorálny slovník

Architektúra voľby

Tento termín, ktorý vytvorili Thaler a Sunstein (2008), sa vzťahuje na praktiky ovplyvňovania voľby “organizovaním kontextu, v ktorom sa ľudia rozhodujú” (Thaler et al., 2013, s. 428; pozri tiež nudge). Často spomínaným príkladom je spôsob vystavovania potravín v bufetoch, kde ponuka zdravých potravín na začiatku radu alebo vo výške očí môže prispieť k zdravšej voľbe. Architektúra voľby zahŕňa mnoho ďalších behaviorálnych nástrojov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia, ako sú predvolené možnosti, rámcovanie alebo návnady.

Bias

Bias je skreslenie v rozhodovaní jednotlivcov alebo skupín v dôsledku určitých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť ich správanie. Tieto faktory môžu byť napríklad emocionálne stavy, kognitívne zaujatosti alebo sociálne normy. Výskum biasu sa zameriava na identifikáciu týchto faktorov a na to, ako ovplyvňujú rozhodovanie jednotlivcov a skupín.

Behavioural economics

Behaviorálna ekonómia je o pochopení toho, ako a prečo ľudia často systematicky odchyľujú od predpovedí štandardnej teórie.

Je odvetvím ekonómie, ktoré skúma, ako sociálni, psychologickí a behaviorálni faktori ovplyvňujú ekonomické rozhodovanie a správanie jednotlivcov a skupín. Odlišuje sa od tradičnej ekonómie, ktorá predpokladá, že ľudia sú racionálni, sebeckí a majú konzistentné preferencie.

Behaviorálna ekonómia sa zaoberá odhaľovaním systémových skreslení a iracionálnych vzorcov správania, ktoré ovplyvňujú rozhodovací proces jednotlivcov. Tieto skreslenia môžu viesť k neefektívnym a suboptimálnym rozhodnutiam. Medzi najčastejšie skúmané oblasti patria:

  1. Kognitívne skreslenia: Tieto skreslenia sú spojené s obmedzeniami v kognitívnych procesoch jednotlivcov. Patrí sem nadhodnocovanie súčasnosti, diskontovanie budúcnosti, selektívne vnímanie informácií a obmedzená schopnosť spracovávať komplexné výpočty.

  2. Sociálne a emocionálne faktory: Správanie jednotlivcov je ovplyvnené sociálnymi normami, spoločenským ovplyvňovaním a emocionálnymi faktormi. Patrí sem napríklad strach z straty, sociálna súčinnosť a nadmerné dôverovanie.

  3. Iracionálne preferencie: Ľudia môžu mať preferencie, ktoré nie sú v súlade s predpokladmi racionality, ako napríklad iracionálne výbery, slabá sebadisciplína alebo sklon k zachovávaniu status quo.

Behaviorálna ekonómia aplikuje poznatky z psychológie, sociológie a iných behaviorálnych vied na ekonomické rozhodovanie. Používa experimentálne metódy a analyzuje reálne správanie jednotlivcov v rôznych ekonomických situáciách.

Cieľom behaviorálnej ekonómie je lepšie pochopiť, predpovedať a zlepšiť ekonomické rozhodovanie v reálnych podmienkach. Tieto poznatky môžu byť aplikované na rôzne oblasti, ako sú politika, financie, zdravotníctvo, spotreba, pracovná ekonomika a mnoho ďalších.

Behaviorálna ekonómia prináša nové perspektívy a poznatky o tom, ako ľudia naozaj rozhodujú, a poskytuje nástroje na navrhovanie efektívnejších politík a intervencií, ktoré zohľadňujú skutočný ľudský spôsob rozhodovania.

Behaviorálna a experimentálna ekonómia

Behaviorálna ekonómia a experimentálna ekonómia sú dve vzájomne prepojené oblasti ekonómie, ktoré sa zaoberajú skúmaním rozhodovania a správania jednotlivcov v ekonomických situáciách.

Behaviorálna ekonómia sa zameriava na skúmanie faktického správania ľudí a odhaľovanie psychologických, sociálnych a behaviorálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie. Skúma kognitívne skreslenia, iracionálne preferencie a sociálne ovplyvňovanie, medzi inými aspektmi. Behaviorálna ekonómia sa snaží prekonať predpoklady tradičnej ekonómie o úplnej racionálnosti a sebectve jednotlivcov a uplatňuje poznatky z psychológie a iných behaviorálnych vied na lepšie porozumenie rozhodovacieho procesu.

Experimentálna ekonómia, na druhej strane, sa zaoberá vytváraním kontrolovaných experimentov s cieľom skúmať ekonomické javy a rozhodovanie. V experimentálnej ekonómii sa vykonávajú rôzne typy experimentov s reálnymi ľuďmi, ktorí robia ekonomické rozhodnutia v simulovaných podmienkach. Tieto experimenty pomáhajú zhromažďovať kvantitatívne údaje a analyzovať vzorce správania a preferencií, pričom sa overujú a testujú ekonomické teórie a modely.

Behaviorálna ekonómia a experimentálna ekonómia majú spoločný cieľ – lepšie pochopenie a vysvetlenie rozhodovania jednotlivcov a skupín v ekonomických situáciách. Behaviorálna ekonómia poskytuje teoretické základy a poznatky o faktickom správaní, ktoré experimentálna ekonómia následne testuje a overuje prostredníctvom realizácie kontrolovaných experimentov. Tieto dve oblasti spolu úzko spolupracujú a vzájomne sa obohacujú, prispievajúc k lepšiemu porozumeniu a vysvetleniu ekonomických javov.

Cass R. Sunstein

Cass R. Sunstein je americký právnik, profesor a spisovateľ, známy svojimi príspevkami v oblasti práva a verejnej politiky. Narodil sa 21. septembra 1954 v Bostonu, Massachusetts.

Sunstein je známy svojimi právnymi teóriami a prístupmi, ktoré sa zameriavajú na vzťah medzi právom a spoločenskými otázkami, ako aj na vplyv behaviorálnych vied na právne rozhodovanie. Jeho práca presahuje tradičné hranice medzi právnou a politickou vedou a sústreďuje sa na to, ako právo môže ovplyvňovať spoločnosť a podporovať lepšie verejné politiky.

Sunstein je autorom viacerých kníh, medzi ktorými je najznámejšia jeho práca “Nudge: Improving Decisions About Health, Wealth, and Happiness”, napísaná spolu s Richardom H. Thalerom. V tejto knihe predstavujú koncept “nudge” (pozitívny podnet), ktorým sa snažia ovplyvniť rozhodovanie ľudí v rámci politiky a verejnej správy bez nútenia alebo obmedzovania ich slobody voľby.

Sunstein tiež zastával rôzne pozície vo vláde Spojených štátov. V rokoch 2009 až 2012 pôsobil ako riaditeľ Úradu pre informácie a reguláciu v administratíve prezidenta Baracka Obamu. Jeho práca sa zameriavala na vytváranie politík založených na dôkazoch a na zlepšenie regulácie prostredníctvom behaviorálnych princípov.

Sunstein je všeobecne rešpektovaný a jeho prínos k oblasti práva a verejnej politiky je významný. Jeho práca sa stala dôležitou súčasťou diskusií o práve, rozhodovaní a ovplyvňovaní verejných politík prostredníctvom behaviorálnych vied.

Daniel Kahneman

Daniel Kahneman je izraelsko-americký psychológ a ekonóm, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2002 za svoje príspevky v oblasti behaviorálnej ekonómie. 

Kahneman je známy pre svoje výskumy v oblasti rozhodovacieho správania a hodnotenia rizika. Spolu s Amosom Tverskym vyvinul teóriu vyhýbania sa strate a predstaviteľské heuristiky, ktoré odhalujú odchýlky od tradičných predpokladov racionality v rozhodovacom procese. Tieto výsledky položili základy behaviorálnej ekonómie a behaviorálnej financie.

Kahneman identifikoval dva systémy myslenia, ako som spomínal predtým: Systém 1 a Systém 2. Jeho práca ukázala, že naše rozhodnutia a správanie sú často ovplyvnené emocionálnymi a psychologickými faktormi, ktoré môžu viesť k iracionálnym rozhodnutiam a skresleniam.

Kahneman je autorom knihy “Rýchle a pomalé myslenie” (angl. “Thinking, Fast and Slow”), ktorá je populárnou prezentáciou jeho výskumu. V knihe rozoberá, ako Systém 1 a Systém 2 ovplyvňujú naše myslenie a rozhodovanie v rôznych situáciách.

Daniel Kahneman má významný vplyv na oblasť ekonómie a psychológie a jeho práce pomohla prehĺbiť naše porozumenie rozhodovacieho procesu a behaviorálneho aspektu ekonomického správania. Jeho prínos k behaviorálnej ekonómii je uznávaný a jeho výskum má významný vplyv na rôzne oblasti, vrátane finančných trhov, verejných politík a správy podnikov.

Diktátorská hra

Diktátorská hra (Dictator game) je experimentálna ekonomická hra, ktorá sa používa na skúmanie altruistických preferencií a správania v situáciách, kde sú hráči v asymetrickej pozícii. Hráč 1 dostane určitú sumu peňazí a môže sa rozhodnúť, koľko z nej chce darovať Hráčovi 2. Hráč 2 nemá žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie Hráča 1 a musí akceptovať jeho rozhodnutie.

V diktátorskej hre sa ukazuje, že hráči sú ochotní darovať peniaze aj bez očakávania návratu a bez ohľadu na to, či ich darovanie má pre nich nejaký osobný prospech. Toto správanie sa vysvetľuje ako altruistické preferencie.

Deskriptívna teória

Deskriptívna teória v behavioralnej ekonómii sa zaoberá skúmaním a popisom faktického správania ľudí v ekonomických situáciách. Oproti normatívnej teórii, ktorá sa zaoberá tým, ako by ľudia mali rozhodovať, deskriptívna teória sa zameriava na to, ako ľudia naozaj rozhodujú a správajú sa v reálnych podmienkach.

Deskriptívna teória odhaľuje, že ľudia majú tendencie a vzorce správania, ktoré môžu byť v rozpore s predpokladmi normatívnej teórie. Behavioralní ekonómovia skúmajú rôzne kognitívne a behaviorálne skreslenia, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie jednotlivcov.

Medzi bežné kognitívne skreslenia patria napríklad:

  1. Nadhodnocovanie súčasnosti: ľudia majú tendenciu uprednostňovať okamžité uspokojenie pred budúcimi výhodami.

  2. Diskontovanie budúcnosti: ľudia majú tendenciu hodnotiť budúce výhody a náklady menej ako súčasné výhody a náklady.

  3. Obmedzená racionálnosť: ľudia môžu mať obmedzenú schopnosť vykonávať zložité výpočty a analyzovať všetky dostupné informácie.

Okrem týchto kognitívnych skreslení existujú aj behaviorálne tendencie, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie:

  1. Strach z straty: ľudia majú tendenciu väčšmi sa obávať strát ako ziskov a môžu sa správať rizikovo, aby predišli strate.

  2. Zachovávanie status quo: ľudia majú tendenciu zostať pri súčasnom stavu vecí a vyhýbať sa rozhodnutiam, ktoré by znamenali zmenu.

  3. Sociálne ovplyvňovanie: ľudia sú citliví na spoločenské normy a tendujú sa prispôsobovať správaniu ostatných.

Deskriptívna teória je dôležitá, pretože odhaľuje skutočné vzorce správania ľudí a umožňuje lepšie pochopenie ich ekonomických rozhodnutí. Tieto poznatky majú praktické dôsledky pre návrh politík, navrhovanie správnych stimulov a motivácií, a pomáhajú vytvárať efektívnejšie a realistické ekonomické modely.

Efekt kompromisu a efekt podobnosti (Compromise and Similarity Effects)

Efekt kompromisu a efekt podobnosti sú kognitívne skreslenia, ktoré ovplyvňujú rozhodovací proces a výber medzi možnosťami.

Efekt kompromisu sa prejavuje vtedy, keď ľudia majú tendenciu vyberať možnosti, ktoré sa nachádzajú niekde medzi extrémnymi možnosťami. Preferujú možnosti, ktoré sa javia ako kompromis medzi rôznymi faktormi, ako sú cena, kvalita, veľkosť atď. Napríklad, ak máte na výber medzi lacným produktom nižšej kvality a drahým produktom vyššej kvality, efekt kompromisu by viedol k tomu, že viac ľudí by zvolilo produkt s priemernou cenou a priemernou kvalitou.

Efekt podobnosti je zase založený na preferencii možností, ktoré sa javia ako podobné alebo podobné k referenčnému bodu. Ľudia majú tendenciu uprednostňovať možnosti, ktoré sú podobné iným možnostiam, s ktorými majú skúsenosť, alebo ktoré považujú za referenčné. Napríklad, ak máte na výber medzi dvoma smartfónmi a jeden z nich je veľmi podobný vášmu súčasnému smartfónu, efekt podobnosti by viedol k tomu, že by ste pravdepodobne uprednostnili tento podobný smartfón.

Oba tieto efekty ovplyvňujú rozhodovací proces tým, že zohľadňujú vnímané kompromisy a podobnosti medzi možnosťami. Sú to faktory, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutia ľudí aj napriek tomu, že tradičné ekonomické modely predpokladajú, že ľudia sa rozhodujú len na základe racionálnych úvah a zváženia.

Tieto efekty majú praktické dôsledky pre marketing a predaj. Firmy môžu využívať efekt kompromisu tým, že poskytujú možnosti, ktoré sa javia ako vyvážený kompromis medzi rôznymi faktormi, aby zvýšili atraktivitu svojich produktov. Efekt podobnosti môže byť využitý prostredníctvom stratégií ako cross-selling alebo up-selling, keď sa ponúkajú produkty, ktoré sú podobné alebo dopĺňajúce k produktu, ktorý zákazník už vybral.

Tieto skreslenia poukazujú na to, že rozhodovacie procesy nie sú vždy založené len na racionálnych úvahách, ale sú ovplyvnené emocionálnymi a kognitívnymi faktormi, ako sú vnímané kompromisy a podobnosti medzi možnosťami.

Efekt navádzania (Decoy Effect)

Efekt navádzania, známy aj ako asymetrický dominantný efekt alebo efekt atraktivity, je kognitívna skreslenina pozorovaná pri rozhodovaní. Vyskytuje sa v prípade, keď zavedenie tretej možnosti, nazývanej navádzač, ovplyvňuje výber medzi dvoma inými možnosťami.

Navádzač je zámerne navrhnutý tak, aby bol menej atraktívny alebo horší než jedna z existujúcich možností, čo robí túto možnosť v porovnaní viac lákavou. Jeho účelom je posunúť relatívne preferencie jednotlivcov smerom k špecifickému výberu. Efekt navádzania využíva tendenciu jednotlivcov rozhodovať sa na základe porovnania a relatívnej hodnoty dostupných možností namiesto toho, aby hodnotili možnosti nezávisle.

Tu je príklad na ilustráciu efektu navádzania:

Predstavte si, že uvažujete o kúpe stredne veľkej misy popcornu v kine. Možnosti sú nasledovné:

Možnosť A: Stredná miska popcornu za 7 eur Možnosť B: Veľká miska popcornu za 10 eur

Teraz kino zavádza tretiu možnosť ako navádzač:

Možnosť C: Veľká miska popcornu s malým nápojom zadarmo za 10 eur

V tomto prípade je možnosť C navádzač. Je stratégicky navrhnutá tak, aby bola podobná možnosti B (drahšia veľká miska popcornu), ale ponúka dodatočný malý nápoj za rovnakú cenu. Hoci možnosť C samotná nemusí byť lákavá v porovnaní s možnosťou A (stredná miska popcornu), jej prítomnosť robí možnosť B atraktívnejšou. Vytvára efekt kontrastu a robí možnosť B lepšou hodnotou, pretože je vnímaná ako nadradená voči navádzačovej možnosti.

V dôsledku toho jednotlivci častejšie vyberajú možnosť B (drahšia veľká miska popcornu) ako by vyberali, keby boli dostupné len možnosti A a B. Efekt navádzania ovplyvňuje rozhodovanie tým, že manipuluje s vnímanou hodnotou a relatívnou atraktivitou možností.

Efekt navádzania má praktické uplatnenie v marketingu, cenovej stratégii a spotrebiteľskom správaní. Porozumenie tejto skreslenine môže pomôcť firmám navrhovať svoje produkty a cenové štruktúry tak, aby ovplyvnili výber spotrebiteľov želaným spôsobom.

Efekt ukotvenia (Anchoring)

Efekt ukotvenia je kognitívne skreslenie, ktoré sa v behavioralnej ekonómii vyskytuje pri rozhodovaní a odhadovaní hodnôt. Efekt ukotvenia sa prejavuje tendenciou priradiť nadmernú váhu alebo dôležitosť prvej informácie, ktorú jednotlivec dostane, a používať ju ako referenčný bod alebo “kotvu” pri posudzovaní ďalších informácií.

 Keď sme vystavení určitej informácii alebo hodnote, táto informácia slúži ako referenčný bod, ktorý nám pomáha posudzovať a porovnávať ďalšie informácie alebo hodnoty. Naša konečná voľba alebo odhad potom môže byť ovládaný týmto referenčným bodom.

 Príkladom zakotvenia môže byť nasledovná situácia:

 Predávateľ v obchode uvedie vysokú pôvodnú cenu produktu a následne ponúkne zľavu na túto cenu. Aj keď táto vysoká pôvodná cena je možno nereálna alebo nadhodnotená, môže nám slúžiť ako kotva alebo referenčný bod pri posudzovaní zľavy. Výsledkom je, že aj keď konečná cena s počiatočnou zľavou je stále vysoká, môže sa nám zdať ako výhodná v porovnaní s pôvodnou cenou.

Efekt ukotvenia môže mať vplyv aj na iné aspekty rozhodovania, ako sú odhady časových intervalov, výška platu, hodnota majetku a ďalšie. Jednotlivci majú tendenciu vychádzať z referenčných bodov alebo existujúcich hodnôt a používať ich ako kotvy pri rozhodovaní a posudzovaní.

 V praxi môže Efekt ukotvenia mať dôsledky pre marketing a predaj. Napríklad stanovenie vyššej pôvodnej ceny a následná ponuka zľavy môže vytvoriť dojem výhodnosti ponuky. Taktiež je možné zakotviť klienta na vyššiu sumu a potom ponúknuť doplnkové produkty alebo služby, ktoré sa zdajú v porovnaní s touto sumou ako lacnejšie.

Efekt ukotvenia je dôležitým aspektom behavioralnej ekonómie a ukazuje, že naše rozhodnutia a odhady hodnôt môžu byť ovplyvnené prvou informáciou alebo hodnotou, ktorú dostaneme.

Efekt ukotvenia a úprava (anchoring and adjustment)

Efekt ukotvenia a úprava (anchoring and adjustment) je kognitívne skreslenie, ktoré sa v behavioralnej ekonómii vyskytuje pri rozhodovaní a odhadovaní hodnôt. Efekt ukotvenia sa týka priradenia nadmerného významu alebo váhy počiatočnému referenčnému bodu (kotve), zatiaľ čo úprava sa vzťahuje na následnú korekciu hodnoty na základe ďalších informácií alebo úvah.

 

Pri zakotvení a úprave ľudia sústredia svoju pozornosť na počiatočný referenčný bod a následne prispôsobujú hodnotu alebo odhad na základe tohto referenčného bodu. Príliš veľká váha je priradená kotve a menšia váha je udelená následnej úprave.

 

Príkladom zakotvenia a úpravy môže byť nasledovná situácia:

 

Predávateľ v obchode uvedie vysokú pôvodnú cenu produktu ako kotvu. Následne ponúka nižšiu cenu, ktorá je stále vyššia, ale zdá sa byť výhodnejšia v porovnaní s pôvodnou cenou. Zákazník sa pri zakotvení na pôvodnú vysokú cenu prispôsobuje a vníma nižšiu cenu ako výhodnú, hoci môže byť stále relatívne vysoká.

 

Toto skreslenie môže mať dôsledky aj v iných oblastiach. Napríklad pri hodnotení výkonnosti, manažéri môžu byť zakotvení na prvotných dojmoch a tendujú k overestimácii výkonu zamestnancov, ak je prvotný dojem pozitívny. Následná úprava na základe objektívnych faktov alebo ďalších informácií môže byť nedostatočná.

 

V praxi môže byť Efekt ukotvenia a úprava využité aj v marketingových stratégiách. Napríklad pri stanovení ceny produktu môže byť úvodná vyššia cena ako kotva, ktorá následne umožňuje ponúknuť “zľavu” na túto cenu. Zákazníci môžu byť zakotvení na vyššej cene a vnímať zníženú cenu ako výhodnú, aj keď je stále zisková pre firmu.

 

Efekt ukotvenia a úprava ukazujú, že prvá informácia alebo hodnota, ktorú dostaneme, môže ovplyvniť naše rozhodovacie procesy a odhady hodnôt. Tento proces môže viesť k systematickým skresleniam a nedostatočnej úprave na základe ďalších informácií.

Elinor Ostrom

Elinor Ostrom (1933-2012) bola americká politická ekonómka a nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu. Narodila sa 7. augusta 1933 v Los Angeles v Kalifornii.

Ostromová je najviac známa svojím príspevkom k teórii spoločného vlastníctva a správy spoločného zdroja. Jej výskum sa zameriaval na štúdium spôsobov, akými jednotlivci organizujú a spravujú kolektívne zdroje, ako sú pastviny, lesy, rybníky a iné verejné statky. Jej práca odporovala tradičnému predpokladu, že tieto zdroje budú vždy podliehať prekročeniu a vyčerpaniu kvôli nedostatku individuálnych vlastníckych práv.

Ostromová objavila, že existujú úspešné príklady samoregulácie a spolupráce medzi jednotlivcami, ktoré umožňujú udržateľné a efektívne využívanie spoločných zdrojov. Navrhla rôzne princípy a pravidlá, ktoré umožňujú komunitám efektívne spravovať tieto zdroje bez potreby centrálneho riadenia alebo trhových mechanizmov.

Jej výskum poskytol dôkazy o dôležitosti sociálnych noriem, vzájomnej dôvery a spolupráce v dosahovaní udržateľného využívania spoločných zdrojov. Jej práca má aplikácie v oblastiach, ako sú environmentálna politika, rozvojové štúdie a správa verejných statkov.

V roku 2009 získala Elinor Ostromová Nobelovu cenu za ekonómiu za svoj významný prínos k ekonomickej analýze spoločného vlastníctva a spoločných zdrojov. Jej práca otvorila nové perspektívy v oblasti ekonómie a priniesla uznávanie pre dôležitosť kolektívnej akcie a inštitucionálnych riešení v rámci správy spoločných zdrojov.

Experimentálna ekonómia

Experimentálna ekonómia je oblasť ekonómie, ktorá sa zaoberá vytváraním a realizáciou kontrolovaných experimentov s cieľom skúmať ekonomické javy a rozhodovanie. Experimenty sa vykonávajú s reálnymi ľuďmi, ktorí v rôznych scenároch robia ekonomické rozhodnutia, a to vo forme simulácií alebo interakcií v laboratórnych podmienkach.

Hlavným cieľom experimentálnej ekonómie je skúmať, ako ľudia reagujú na rôzne podnety, pravidlá a situácie a ako tieto faktory ovplyvňujú ich rozhodnutia. Tieto experimenty umožňujú zhromažďovať kvantitatívne údaje a analyzovať vzorce správania a preferencií.

V experimentálnej ekonómii sa používajú rôzne typy experimentov, vrátane jednoduchých laboratórnych experimentov, poloprofesionálnych experimentov s dobrovoľníkmi, online experimentov a experimentov v teréne. Účastníci experimentov často dostávajú finančné stimuly, aby sa ich rozhodnutia čo najviac priblížili reálnym ekonomickým podmienkam.

Týmto spôsobom experimentálna ekonómia pomáha overovať a testovať ekonomické teórie, modely a predpovede. Získané výsledky umožňujú posun v ekonomickom myslení a rozvoj nových teórií. Experimenty sa tiež používajú na hodnotenie účinnosti rôznych politík a intervencií a na návrh nových ekonomických mechanizmov.

Experimentálna ekonómia prináša výhody, ako je lepšia kontrola premenných a získanie dôkazových údajov. Avšak je dôležité si uvedomiť, že experimenty majú svoje obmedzenia a nie vždy presne odrážajú skutočné ekonomické prostredie. Preto je kombinácia experimentálnej ekonómie s ďalšími prístupmi, ako je napríklad analýza reálnych dát a teoretické modelovanie, dôležitá pre komplexné porozumenie ekonomických fenoménov.

Intention-action gap

Intenčno-akčná medzera, tiež známa ako medzera medzi zámerom a správaním alebo medzera medzi postojom a správaním, označuje rozpor medzi tým, čo ľudia plánujú urobiť a tým, čo v skutočnosti robia. Je to bežný jav v ľudskej psychológii, kedy ľudia nedokážu konať v súlade so svojimi zámermi, aj keď majú silnú motiváciu to urobiť. V tomto článku sa budeme venovať konceptu intenčno-akčnej medzery, jej príčinám a spôsobom, ako ju prekonať.

Príčiny intenčno-akčnej medzery

Intenčno-akčnú medzeru môže spôsobiť rôzne faktory, ako napríklad:

  1. Nedostatok motivácie: Niekedy ľudia majú dobré úmysly, ale chýba im motivácia na ich uskutočnenie. Napríklad niekto môže plánovať začať pravidelne cvičiť, ale chýba mu motivácia ísť do posilňovne.

  2. Zvyky: Ľudia sa často dostávajú do vzorcov správania, ktoré je ťažké zmeniť, aj keď majú dobré zámery. Napríklad niekto môže plánovať prestať fajčiť, ale nájde to náročné na prekonanie.

  3. Externé faktory: Externé faktory, ako sociálny tlak alebo environmentálne signály, môžu ovplyvniť správanie a urobiť to ťažkým pre ľudí konať v súlade so svojimi zámermi. Napríklad niekto môže plánovať jesť zdravšie, ale jeho sociálne prostredie môže byť plné nezdravých potravín.

  4. Obmedzená sebakontrola: Ľudia sa môžu boriť so sebakontrolou a mať ťažkosti s odolávaním pokušeniu alebo odkladaním uspokojenia, čo môže viesť k správaniu, ktoré je v rozpore s ich zámermi. Napríklad niekto môže plánovať šetriť peniaze, ale nemá sebakontrolu na odolanie impulzívnym nákupom.

Spôsoby, ako prekonať intenčno-akčnú medzeru

Prekonanie intenčno-akčnej medzery môže byť náročné, ale existujú spôsoby, ako zvýšiť pravdepodobnosti, že ľudia budú konať v súlade so svojimi zámermi. Niektoré z týchto spôsobov sú:

  1. Stanovenie konkrétnych cieľov: Namiesto obecných zámerov je dôležité stanoviť konkrétne ciele, ktoré sú merateľné a dosiahnuteľné. To umožní ľuďom jasne vidieť, čo musia urobiť a ako to dosiahnuť.

  2. Vytvorenie plánu: Vytvorenie plánu na dosiahnutie cieľa môže byť veľmi užitočné. Plán by mal obsahovať kroky, ktoré treba urobiť a časový harmonogram, aby sa dosiahol cieľ.

  3. Vytvorenie podporného prostredia: Podporné prostredie môže pomôcť ľuďom konať v súlade so svojimi zámermi. Napríklad, ak niekto plánuje začať cvičiť, môže si vybrať cvičenie, ktoré sa mu páči a nájsť si tréningového partnera, ktorý mu poskytne podporu.

  4. Vytvorenie zdravých návykov: Vytvorenie zdravých návykov môže byť veľmi užitočné pri prekonávaní intenčno-akčnej medzery. Opakovanie zdravých návykov môže pomôcť zmeniť vzorce správania a uľahčiť dosahovanie cieľov.

  5. Vyhľadanie podpory: Vyhľadanie podpory od rodiny, priateľov alebo odborníkov môže pomôcť ľuďom konať v súlade so svojimi zámermi. Podpora môže poskytnúť motiváciu a pomoc pri prekonávaní prekážok.

Intenčno-akčná medzera môže mať negatívny vplyv na dosahovanie cieľov, ale existuje niekoľko spôsobov, ako ju prekonať. Stanovenie konkrétnych cieľov, vytvorenie plánu, vytvorenie podporného prostredia, vytvorenie zdravých návykov a vyhľadanie podpory môžu pomôcť ľuďom konať v súlade so svojimi zámermi a dosiahnuť svoje ciele.

Normatívna teória

Normatívna teória v behavioralnej ekonómii sa zaoberá tým, ako by ľudia mali rozhodovať a ako by sa mali správať z hľadiska ekonomických rozhodnutí.

Odlišuje sa od deskriptívnej teórie, ktorá skúma, ako ľudia naozaj rozhodujú a správajú sa.

Normatívna teória vychádza z predpokladu, že ľudia by mali byť racionálni a rozhodovať sa tak, aby maximalizovali svoj vlastnú blahobyt. Táto teória sa opiera o tradičný ekonomický model, v ktorom sa predpokladá, že jednotlivci majú konzistentné preferencie, dokonalé informácie a dokážu vykonať optimálne výpočty, aby dosiahli najlepšie možné výsledky.

Podľa normatívnej teórie by ľudia mali mať jednoznačné a stabilné preference, ktoré by mali byť usporiadané a vyjadrené pomocou užitočnosti. Taktiež by mali byť schopní vyhodnotiť všetky dostupné možnosti, porovnať ich výhody a nevýhody a vybrať tú najlepšiu možnosť. Okrem toho by mali byť schopní optimalizovať svoje rozhodnutia tak, aby dosiahli maximálny osobný blahobyt.

Normatívna teória však často zanedbáva skutočnosť, že ľudia majú obmedzené kognitívne schopnosti a často sa správajú iracionálne. Behavioralná ekonómia skúma, ako ľudia naozaj rozhodujú a správajú sa, a odhaľuje množstvo systémových skreslení a chýb v ich rozhodovacom procese.

Behaviorálni ekonómovia poukazujú na to, že ľudia majú sklon k iracionálnym rozhodnutiam v dôsledku emocionálnej ovplyvnenosti, kognitívnych skreslení a obmedzeného informačného spracovania. Napríklad sa prejavuje sklon k nadhodnocovaniu súčasnosti a podceňovaniu budúcnosti (diskontovanie), strach z straty, sklon k zachovávaniu status quo a tak ďalej.

Behaviorálna ekonómia sa snaží integrovať poznatky o týchto skresleniach do ekonomických modelov a navrhovať opatrenia, ktoré by pomohli ľuďom dosahovať lepšie rozhodnutia. Tieto opatrenia môžu zahŕňať zlepšenie informovanosti, vytvorenie defaultných možností, poskytnutie konkrétnych rámcov alebo nudge techniky, ktoré pomáhajú ľuďom urobiť lepšie rozhodnutia bez obmedzenia ich slobody voľby.

Normatívna teória je teda základom, na ktorom sa behavioralná ekonómia staví a snaží sa ju doplniť a rozšíriť o poznatky o reálnom rozhodovacom procese ľudí. Týmto spôsobom behavioralná ekonómia prispieva k lepšiemu porozumeniu ľudskej ekonomickej správy a poskytuje odporúčania na zlepšenie rozhodnutí v praxi.

Present bias

je sklon uprednostňovať menšiu okamžitú odmenu pred väčšou odmenou v budúcnosti. Tento termín sa používa najmä v ekonómii a popisuje tendenciu nadhodnocovať okamžité odmeny a zároveň podceňovať dlhodobé následky.

Príklady present bias zahŕňajú tendenciu k fajčeniu, konzumácii alkoholu a drog, nezdravému životnému štýlu a rizikovému správaniu, ako napríklad jazda pod vplyvom alkoholu.

Jedným z účinných spôsobov, ako bojovať proti present bias, je byť konzistentný v dosahovaní vašich cieľov. Napríklad, ak je vaším cieľom zlepšiť svoje písacie zručnosti, môžete si stanoviť každodenný cieľ napísať 500 slov a potom ho poslať na revíziu vášmu nadriadenému. Týmto spôsobom sa budete snažiť dosiahnuť svoj cieľ každý deň a nebudete sa musieť rozhodovať medzi okamžitou odmenou a dlhodobými dôsledkami.

Systém 1 a Systém 2

Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, vo svojej práci o behaviorálnej ekonómii a psychológii predstavil koncepty “Systému 1” a “Systému 2”. Tieto systémy predstavujú dva rôzne spôsoby myslenia, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovacie procesy.

  1. Systém 1 je rýchly, intuitívny a automatický spôsob myslenia. Je to náš “automatický pilot”, ktorý sa aktivuje bez veľkého úsilia a kontroly. Systém 1 funguje na základe asociácií, vzorcov a heuristík, čo umožňuje rýchle a efektívne spracovanie informácií. Je neustále aktívny a umožňuje nám rýchlo reagovať na situácie a prijímať okamžité rozhodnutia. Avšak Systém 1 je náchylný k chybám a skresleniam, pretože sa spolieha na zjednodušenia a predpoklady.

  2. Systém 2 je pomalší, reflexívnejší a kontrolovanejší spôsob myslenia. Je to náš analytický a deliberatívny proces, ktorý vyžaduje úsilie a koncentráciu. Systém 2 je aktivovaný vtedy, keď riešime zložité úlohy, vykonávame dôkladnú analýzu alebo zvažujeme alternatívy. Je schopný logického a abstraktného myslenia, ktoré umožňuje nám rozumieť komplexným problémom a urobiť vedomé rozhodnutia.

Tieto dva systémy vzájomne interagujú a ovplyvňujú naše rozhodovacie procesy. Vo väčšine situácií Systém 1 prevláda a poskytuje nám rýchle odpovede a impulzívne rozhodnutia. Je to efektívny spôsob myslenia, ktorý nám umožňuje spracovávať informácie rýchlo a úsporne. Avšak v niektorých prípadoch je potrebné zapojiť Systém 2, najmä keď je úloha zložitejšia, vyžaduje hlbšiu analýzu alebo vyžaduje kontrolu nad impulzmi Systému 1.

Tieto koncepty Systému 1 a 2 nám pomáhajú pochopiť, prečo a ako robíme rozhodnutia a ako naše myslenie môže byť náchylné k chybám a skresleniam. V rámci behaviorálnej ekonómie sa tieto koncepty uplatňujú na vysvetlenie iracionálnych rozhodnutí a odhalenie faktorov, ktoré ovplyvňujú naše správanie a preferencie.

Richard H. Thaler

Richard H. Thaler je americký ekonóm a profesor na Univerzite v Chicagu. Je považovaný za jedného z popredných predstaviteľov behaviorálnej ekonómie a behaviorálnej financie. Narodil sa 12. septembra 1945 v New Jersey.

Thalerovým významným prínosom je aplikácia psychologických poznatkov na ekonomické rozhodovanie a analýzu trhových procesov. Jeho práca sa zameriava na odhaľovanie iracionálnych a emocionálne podmienených aspektov rozhodovacieho procesu, ktoré sa odchýlili od tradičných predpokladov racionality v ekonómii.

Thaler bol jedným z predstaviteľov behavioralnej ekonómie, ktorí spochybňovali tradičnú predstavu o “homo economicus” – ekonomickom aktérovi, ktorý je úplne racionálny a sebecký. Namiesto toho argumentoval, že ľudia majú obmedzenú racionálnosť, sú ovplyvnení emocionálnymi faktormi a podliehajú rôznym skresleniam a iracionálnym preferenciám pri rozhodovaní.

Jeho kniha “Nudge: O poháňaní a tom, ako mať vždy pravdu” (angl. “Nudge: Improving Decisions About Health, Wealth, and Happiness”), napísaná spolu s Cass R. Sunsteinom, sa stala medzinárodným bestsellerom. V nej predstavili koncept “nudge” – pozitívneho podnetu alebo manipulácie prostredia, ktorá môže ovplyvniť rozhodnutia ľudí bez ich nútenia alebo obmedzovania ich slobody voľby. Tento koncept sa stal populárnym nástrojom v oblasti politiky a verejnej správy.

V roku 2017 získal Richard H. Thaler Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje príspevky k behaviorálnej ekonómii a jeho aplikáciu na ekonomické rozhodovanie a správu. Jeho práca prispela k posilneniu pochopenia rozhodovacieho správania jednotlivcov a k rozvoju nástrojov na nápravu iracionálnych preferencií a skreslení v ekonomických rozhodnutiach.

Vernon L. Smith

Vernon L. Smith je americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Je známy pre svoj prínos v oblasti experimentálnej ekonómie a teórie her.

Smith je považovaný za jedného zo zakladateľov experimentálnej ekonómie. V 60. rokoch 20. storočia začal vytvárať laboratórne experimenty, ktoré simulujú ekonomické situácie a skúmajú správanie ľudí pri rozhodovaní. Jeho výskum sa zameral na oblasť aukcií a obchodovania.

Jeho najvýznamnejším prínosom je tzv. dvojitý aukčný experiment, kde sa vytvára umelé prostredie, v ktorom účastníci nakupujú a predávajú tovary pomocou aukcie. Tento experiment odhalil rôzne aspekty aukčného procesu a správania účastníkov, ktoré sú v rozpore s tradičnými ekonomickými predpokladmi.

V roku 2002 získal Nobelovu cenu za ekonómiu za jeho výskum experimentálnej ekonómie a analýzu trhových procesov. Jeho práce prispela k lepšiemu porozumeniu rozhodovacieho procesu jednotlivcov a interakcií na trhu, a poskytla dôkazové dáta na testovanie ekonomických teórií.

Vyhýbanie sa extrému (Avoiding extremes)

Vyhýbanie sa extrému je rozhodovací proces, pri ktorom ľudia majú tendenciu sa vyhýbať extrémnym možnostiam a uprednostňovať tie, ktoré sa nachádzajú niekde v strede. Tento princíp je tiež známy ako odbýjanie extrémov alebo vyhýbanie sa extrémom.

Pri rozhodovaní preferujú ľudia možnosti, ktoré sa javia ako mierne alebo vyvážené, a vyhýbajú sa tým, ktoré sú príliš extrémne. Tento vzor sa môže prejavovať v rôznych oblastiach, ako sú názory, postoje, konzumné rozhodnutia a politické preferencie.

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu vysvetľovať tento efekt. Medzi nimi patria:

  1. Neistota: Extrémne možnosti môžu byť spojené s vyššou neistotou a rizikom. Preto ľudia môžu preferovať mierne možnosti, ktoré sa javia ako stabilnejšie a spoľahlivejšie.

  2. Rizikový averzia: Ľudia majú tendenciu sa vyhýbať vysokému riziku a neistote. Extrémne možnosti môžu byť vnímané ako príliš riskantné, čo vedie k preferencii miernejších možností.

  3. Stredná cesta: Mierne možnosti môžu byť vnímané ako kompromis medzi extrémnymi stanoviskami alebo možnosťami. Ľudia môžu preferovať strednú cestu, aby dosiahli vyváženosť a vyhli sa konfliktom spojeným s extrémami.

  4. Sociálny tlak: V niektorých prípadoch môže existovať sociálny tlak, ktorý podporuje vyhýbanie sa extrémom a preferovanie miernejších možností. To môže byť spôsobené snahou o zhodu s ostatnými, vyhnutie sa konfrontácii alebo obávanie sa sociálnych sankcií spojených s extrémnymi názormi alebo rozhodnutiami.

Efekt vyhýbania sa extrémov má dôsledky pre rozhodovacie procesy a môže ovplyvniť výsledky v rôznych oblastiach. Napríklad pri politických voľbách môžu ľudia preferovať stredopravé alebo stredové strany, ktoré sa zdajú byť miernejšie a vyváženejšie. Pri marketingových kampaniach môže byť úspešnejšie ponúkať produkty a služby, ktoré sa javia ako mierne alebo vyvážené voči extrémnym alternatívam.

Vyhýbanie sa extrémov je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovacie procesy a môžu mať významné dôsledky vo výberoch a preferenciách jednotlivcov.