Vytvorené pomocou Midjourney

Mentalisti a iní kúzelníci alebo aplikácia behaviorálnych intervencií v praxi

Behaviorálnej vede robia zlé meno mentalisti a kúzelníci, ktorí sú presvedčení o ich schopnosti zmeniť svet jednoduchými riešeniami.

Dlhšiu dobu som uvažoval, či napísať niečo o tom, čo v skutočnosti znamená využívanie behaviorálnej vedy v praxi. Nakoniec som sa pre to rozhodol po diskusii s kolegom o jednom nemenovanom známom, ktorý túži aplikovať behaviorálnu intervenciu bez ohľadu na tému a jeho predošlé skúsenosti.

Hoci má v tejto oblasti veľmi málo vedomostí, je presvedčený, že behaviorálnu intervenciu zvládne jednoducho “od stola”. Vzápätí na to ma nepríjemne prekvapí automatické predlžovanie zmluvy u poskytovateľa internetu, avšak za nevýhodných podmienok. Myslím, že motivácie k napísaniu tohto blogu mám dostatok.

Experti z rýchlokurzu

Momentálne pozorujem svetový trend v  náraste behaviorálnych expertov a ekonómov, ktorí sa po prečítaní pár kníh, väčšinou populárnych namiesto odborných, považujú za odborníkov a expertov na určitú tému (to nie je príklad len behaviorálnej vedy). Horšie je však to, že často nasledujú svoje presvedčenie, že sú schopní zmeniť správanie ľudí a ovládnuť celý svet tak, ako si to oni predstavujú, alebo ako si to predstavuje ich objednávateľ, či zamestnávateľ. Ak by tomu tak naozaj bolo, tak by sme už dávno všetci žili zdravšie, chodili by sme pravidelne cvičiť, dodržiavali by sme termíny, a celkovo by sme veci robili úplne inak.

Táto séria blogov bude venovaná tomu, ako behaviorálna veda môže byť efektívne aplikovaná v rôznych oblastiach a prečo je dôležité hlbšie pochopiť túto problematiku, a nie ju zjednodušovať. Taktiež sa budeme venovať tomu, prečo by sa nástroje behaviorálnej vedy nemali používať bez rozmyslu a očakávať že ak to fungovalo v jednom prípade, tak to musí fungovať aj v druhom prípade.  Tiež sa sústredíme sa na to, ako správne chápať behaviorálnu vedu a jej význam v reálnom svete.

Mentalisti a kúzelníci

Expertov, ktorých som spomínal vyššie, by som rozdelil do dvoch kategórií:

  1. Mentalisti, ktorí si myslia, že dokážu presne pochopiť jednotlivca a na základe týchto poznatkov použiť behaviorálne intervencie.

  1. Kúzelníci, ktorí sa zasa nezaoberajú pochopením jednotlivcov. Sústredia sa priamo na behaviorálne intervencie a často ignorujú bariéry a motivácie jednotlivcov v rámci sledovanej problematiky.
 

To, čo ich spája, je ich jednotný prístup pre všetkých. Predpokladajú, že pohlavie, vzdelanie, vek a iné socioekonomické ukazovatele nedelí ľudí do skupín, a preto sa k nim nemusí pristupovať individuálne a nepredpokladajú, že to môže mať úplne opačný, negatívny efekt (napr. budúci nezáujem alebo až odpor jednotlivcov).

Rhett Wesley (Unsplash)

Ako spoznať mentalistov a kúzelníkov?

Používajú slovíčko “nudge” alebo pošťuchnutie a často majú kartičky s behaviorálnymi skresleniami. Radi brainstormujú a posielajú listy alebo SMS správy. Ich výsledky sú často krátkodobé a zamerané na jednorazové intervencie, ktoré dosahujú pomerne zaujímavé percentuálne rozdiely. Avšak rýchlo menia oblasti aplikácie, pretože v ďalších aplikáciách sa tieto percentá rýchlo znižujú.

Nie je isté, či si uvedomujú, že čím viac verejnosti prezentujú určité intervencie (napr. zasielanie listov), tým menej bude ich účinok trvalý. To znamená, že čím viac listov pošlú a viac o tom hovoria, tým menej na to ľudia budú reagovať. V tomto prípade platí “menej je niekedy viac.”

Ak nie je využívanie behaviorálnej vedy riadne kontrolované a aplikované, môže mať viacero negatívnych dôsledkov, ako napríklad:

  1. Automatické prihlasovanie a predlžovanie platnosti členstva: Aj keď to môže byť pre zákazníkov pohodlné, ak nie je dostatočne transparentné, môže viesť k neúmyselne predĺženej platnosti členstva, ktorá sa klientovi nepáči. To môže vyvolať nepríjemné pocity, frustráciu a pocit, že mu bolo znemožnené odstúpiť alebo zrušiť službu, pričom sa mu účtujú predražené poplatky.

  2. Scare straight (vystrašiť tým správnym smerom): Táto taktika je založená na používaní strachu a hrozieb s cieľom zmeniť správanie ľudí. Avšak, môže to mať nežiaduce následky, pretože založenie na strachu môže vyvolať silné negatívne emocionálne reakcie, ktoré môžu viesť k obrannej reakcii a odmietnutiu akéhokoľvek pokusu o zmenu správania.

  3. Vakcinácia ako backfire: Využitie behaviorálnej vedy na podporu vakcinácie môže byť nápomocné, ale ak nie je správne vyvážené, môže to mať opačný efekt. Ak sa ľuďom zdá, že sú manipulovaní, alebo ak sa cítia nútení k očkovaniu, môžu začať prejavovať odpor a skepsu voči očkovaniu, čo môže oslabiť úsilie o zvýšenie očkovania v populácii.

  4. Socio-normy ako backfire: Využívanie socio-norm na podporu žiadaného správania môže mať nežiaduce dôsledky, ak sa ľudia cítia nútení alebo sú vystavení tlaku prispôsobiť sa spoločenským očakávaniam. To môže vyvolať odpor a rebelstvo u jednotlivcov, ktorí môžu odmietať dodržiavať žiadané normy.

Celkovo je dôležité si uvedomiť, že využitie behaviorálnej vedy musí byť etické, transparentné a musí rešpektovať autonómiu a slobodu jednotlivcov. Ak sa poznatky behaviorálnej vedy využívajú bezohľadne a manipulatívne, môžu mať negatívny vplyv na psychické a emocionálne blaho ľudí a oslabiť tak dôveru voči inštitúciám a spoločnosti ako takej.

Edson Junior (Unsplash)

Dôvera!!!

Toto naráža na jednu z najdôležitejších vecí pri využívaní behaviorálnej vedy , ktorou je dôvera. Ak si ľudia uvedomia, že ich niekto chce ovplyvňovať, môžu sa tomu brániť a už nebudú chcieť participovať na procese. Naopak, ak sa snažíme pochopiť ľudí a nechceme ich nútiť, ale skutočne zlepšiť ich životy, budujeme si s nimi vzťah a dôveru. A iba prostredníctvom dôvery môžeme budovať dlhodobú spoluprácu. Mentalisti a kúzelníci nech radšej ostanú vo filmoch a seriáloch, než aby mali nastavovať fungovanie spoločnosti. Toto platí nielen vo verejnom sektore, ale aj v súkromnom. Či ide o občana alebo zákazníka, takto by sa nemali nastavovať dlhodobé stratégie.

Je behaviorálna veda takto využívaná v praxi?

Musím priznať, že sa s tým stretávam až príliš často. No môžeme im to vyčítať? Ťažko povedať. V dnešnej dobe, kedy sú výsledky požadované okamžite a každý sa snaží nájsť najkratšiu cestu, je to pochopiteľné. A súčasne sú skoro všetky odpočty  nastavené na ročnej báze alebo na nejakom krátkom cykle (tu nehovorím len o verejnom sektore). Na druhú stranu, systematická práca nie je tak okamžitá a atraktívna, ako antibiotiká, ktoré pôsobia rýchlo, steroidy, ktoré nás okamžite posilňujú, alebo tabletky, ktoré nám ihneď zmierňujú bolesť. Čo tieto príklady spája? Odpoveď nechávam na vás.