Behaviorálnej vede robia zlé meno mentalisti a kúzelníci, ktorí sú presvedčení o ich schopnosti zmeniť svet jednoduchými riešeniami.
Dlhšiu dobu som uvažoval, či napísať niečo o tom, čo v skutočnosti znamená využívanie behaviorálnej vedy v praxi. Nakoniec som sa pre to rozhodol po diskusii s kolegom o jednom nemenovanom známom, ktorý túži aplikovať behaviorálnu intervenciu bez ohľadu na tému a jeho predošlé skúsenosti.
Hoci má v tejto oblasti veľmi málo vedomostí, je presvedčený, že behaviorálnu intervenciu zvládne jednoducho “od stola”. Vzápätí na to ma nepríjemne prekvapí automatické predlžovanie zmluvy u poskytovateľa internetu, avšak za nevýhodných podmienok. Myslím, že motivácie k napísaniu tohto blogu mám dostatok.
Momentálne pozorujem svetový trend v náraste behaviorálnych expertov a ekonómov, ktorí sa po prečítaní pár kníh, väčšinou populárnych namiesto odborných, považujú za odborníkov a expertov na určitú tému (to nie je príklad len behaviorálnej vedy). Horšie je však to, že často nasledujú svoje presvedčenie, že sú schopní zmeniť správanie ľudí a ovládnuť celý svet tak, ako si to oni predstavujú, alebo ako si to predstavuje ich objednávateľ, či zamestnávateľ. Ak by tomu tak naozaj bolo, tak by sme už dávno všetci žili zdravšie, chodili by sme pravidelne cvičiť, dodržiavali by sme termíny, a celkovo by sme veci robili úplne inak.
Táto séria blogov bude venovaná tomu, ako behaviorálna veda môže byť efektívne aplikovaná v rôznych oblastiach a prečo je dôležité hlbšie pochopiť túto problematiku, a nie ju zjednodušovať. Taktiež sa budeme venovať tomu, prečo by sa nástroje behaviorálnej vedy nemali používať bez rozmyslu a očakávať že ak to fungovalo v jednom prípade, tak to musí fungovať aj v druhom prípade. Tiež sa sústredíme sa na to, ako správne chápať behaviorálnu vedu a jej význam v reálnom svete.
Expertov, ktorých som spomínal vyššie, by som rozdelil do dvoch kategórií:
To, čo ich spája, je ich jednotný prístup pre všetkých. Predpokladajú, že pohlavie, vzdelanie, vek a iné socioekonomické ukazovatele nedelí ľudí do skupín, a preto sa k nim nemusí pristupovať individuálne a nepredpokladajú, že to môže mať úplne opačný, negatívny efekt (napr. budúci nezáujem alebo až odpor jednotlivcov).
Používajú slovíčko “nudge” alebo pošťuchnutie a často majú kartičky s behaviorálnymi skresleniami. Radi brainstormujú a posielajú listy alebo SMS správy. Ich výsledky sú často krátkodobé a zamerané na jednorazové intervencie, ktoré dosahujú pomerne zaujímavé percentuálne rozdiely. Avšak rýchlo menia oblasti aplikácie, pretože v ďalších aplikáciách sa tieto percentá rýchlo znižujú.
Nie je isté, či si uvedomujú, že čím viac verejnosti prezentujú určité intervencie (napr. zasielanie listov), tým menej bude ich účinok trvalý. To znamená, že čím viac listov pošlú a viac o tom hovoria, tým menej na to ľudia budú reagovať. V tomto prípade platí “menej je niekedy viac.”
Ak nie je využívanie behaviorálnej vedy riadne kontrolované a aplikované, môže mať viacero negatívnych dôsledkov, ako napríklad:
Celkovo je dôležité si uvedomiť, že využitie behaviorálnej vedy musí byť etické, transparentné a musí rešpektovať autonómiu a slobodu jednotlivcov. Ak sa poznatky behaviorálnej vedy využívajú bezohľadne a manipulatívne, môžu mať negatívny vplyv na psychické a emocionálne blaho ľudí a oslabiť tak dôveru voči inštitúciám a spoločnosti ako takej.
Toto naráža na jednu z najdôležitejších vecí pri využívaní behaviorálnej vedy , ktorou je dôvera. Ak si ľudia uvedomia, že ich niekto chce ovplyvňovať, môžu sa tomu brániť a už nebudú chcieť participovať na procese. Naopak, ak sa snažíme pochopiť ľudí a nechceme ich nútiť, ale skutočne zlepšiť ich životy, budujeme si s nimi vzťah a dôveru. A iba prostredníctvom dôvery môžeme budovať dlhodobú spoluprácu. Mentalisti a kúzelníci nech radšej ostanú vo filmoch a seriáloch, než aby mali nastavovať fungovanie spoločnosti. Toto platí nielen vo verejnom sektore, ale aj v súkromnom. Či ide o občana alebo zákazníka, takto by sa nemali nastavovať dlhodobé stratégie.
Musím priznať, že sa s tým stretávam až príliš často. No môžeme im to vyčítať? Ťažko povedať. V dnešnej dobe, kedy sú výsledky požadované okamžite a každý sa snaží nájsť najkratšiu cestu, je to pochopiteľné. A súčasne sú skoro všetky odpočty nastavené na ročnej báze alebo na nejakom krátkom cykle (tu nehovorím len o verejnom sektore). Na druhú stranu, systematická práca nie je tak okamžitá a atraktívna, ako antibiotiká, ktoré pôsobia rýchlo, steroidy, ktoré nás okamžite posilňujú, alebo tabletky, ktoré nám ihneď zmierňujú bolesť. Čo tieto príklady spája? Odpoveď nechávam na vás.