-90% detí má prevažne vírusové ochorenie, tu sú antibiotiká zbytočné, preto nie je veľmi dôvod k návšteve lekára
-ak si nie sme istí, môžeme siahnuť po CRP testoch, ktoré nám prezradia, či naše dieťa trpí vírusovým alebo bakteriálnym ochorením, je možné sa poradiť s lekárnikom
-pri chrípkovom ochorení sa lieči iba symptomatológia, t.z. príznaky (podávanie liekov proti teplote, bolesti, tlmí sa kašeľ/podporuje sa vykašliavanie, vyplachuje sa nos) na tieto úkony postačuje domáce prostredie
-teplota môže byť strašiak, no nie je nutné kvôli nej navštevovať lekára, naopak riskujeme nákazu pri čakaní v čakárni s ostatnými chorými pacientmi
-horúčka je ochranný mechanizmus organizmu, do 38,5 °C ju netreba znižovať (iba v prípade ak je dieťa ubolené, znižujeme aj nižšiu teplotu, u detí mladších ako 2 mesiace s teplotou vyššou ako 37,5°C)
-teplotu je potrebné merať rovnakým teplomerom a na rovnakom mieste
-rektálne meraná teplota je vyššia o 0,5°C ako napr. axilárne meranie (pod pazuchou)
-telu treba dopriať odpočinok a dostatok tekutín, sliznice potrebujú hydratáciu
-dodržiavať hygienu nosa
-deti do 1 roka
deti s vážnejším prekonaným ochorením ostať doma aspoň týždeň
-strániť sa fyzickej aktivite po prekonaní choroby aspoň týždeň
-obavy sú prirodzené, no umocnené posledným pandemickým obdobím, netreba panikáriť
-2 skupiny detí: rizikové a zdravé
-rizikové: malé deti do 3 rokov, deti s chronickými ochoreniami (napr. astma, onkologické ochorenia, imunokompromitovaní pacienti-pacienti s imunodeficitom)
U takýchto detí netreba čakať, ak majú horúčku dlhšie ako 24 hod., treba vyhľadať lekára!
-deti do 10 rokov môžu ostať s horúčkou doma 3 dni
-deti staršie ako 10 rokov môžu ostať s horúčkou doma 4-5 dní
-ak sa stav nezlepší do tohto obdobia, až vtedy treba uvažovať o vyhľadaní lekárskej starostlivsosti/konzultácie
Na rozdiel od dospelých, deti môžu trpieť aj bolesťami bruška, nevoľnosťou a vracaním