Menu
Kvôli nadmernému užívaniu antibiotík môže od roku 2050 ročne zomierať 10 miliónov ľudí. Kvôli získanej odolnosti voči predpisovaným liekom sa dnes bežné baktérie, vírusy, plesne a parazity stanú v budúcnosti smrteľným rizikom.
18. až 24. novembra 2022 sa pod záštitou WHO uskutočnil týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (World Antimicrobial Awarness Week – WAAW). Tá v posledných rokoch priťahuje čoraz širšiu pozornosť a vzbudzuje čoraz väčšie obavy.
Dôvod, prečo WHO venuje tejto téme pozornosť je predpoklad, že od roku 2050 bude kvôli nadmernému užívaniu antibiotík, antivirotík, antiparazitík a antimykotík zomierať 10 miliónov ľudí ročne. Nadmerná spotreba týchto liekov, predovšetkým antibiotík, vedie k antimikrobiálnej rezistencii (AMR), kvôli ktorej sa bežné infekcie stanú hrozbou pre väčšinu obyvateľstva.
AMR vzniká, keď baktérie, vírusy, plesne a parazity začnú odolávať antimikrobiálnym látkam a túto novonadobudnutú schopnosť si začnú navzájom vymieňať. Výsledkom toho je neúčinnosť a neefektívnosť antimikrobiálnych látok (vo zvyšku textu sa zamierame na antibiotiká, nakoľko sú najpoužívanejšie spomedzi antimikrobiálnych látok), čo v konečnom dôsledku spôsobuje náročnejšiu liečbu infekcií, zvyšuje riziko šírenia infekcie, závažné ochorenia, až smrť.
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) obmedzuje naše možnosti v boji s bežnými infekciami bez rozdielu na vek, pohlavie, životný štýl, či stravovanie. Najalarmujúcejšie je však šírenie multirezistentných baktérií známych aj ako ,,superbugs“, ktoré nie je možné liečiť súčasnými antibiotikami, pričom nové antibiotiká nepribúdajú.
Nedostatok nových antibiotík v kombinácii s narastajúcou odolnosťou patogénov voči súčasným účinným látkam môže v budúcnosti zaťažiť zdravotný systém a zhoršiť zdravotnú kondíciu obyvateľstva.
Počet ľudí, ktorým terapia antimikrobiálnymi látkami nezaberie, bude narastať v dôsledku neefektivity v nástrojoch prevencie, ako aj neuváženým zaobchádzaním s antimikrobiálnymi látkami. Bežné, ako aj náročnejšie zákroky ako cisárske pôrody, výmeny kĺbov, chemoterapie, transplantácie orgánov sa stanú oveľa rizikovejšími.
AMR má nielen zdravotný, ale aj ekonomický rozmer. Nižšia účinnosť antimikrobiálnych látok zvýši náklady na zdravotníctvo a pre dlhšiu a intenzívnejšiu liečbu dnes bežných chorôb utrpí hospodárska produktivita.
Ak nezmeníme spôsoby akými užívame antibiotiká, každé ďalšie novoobjavené antibiotikum sa časom stane rovnako neefektívne.
Rozlišujeme dva spôsoby vzniku AMR – prirodzenú a získanú -, no obe sú pre kolektívne zdravie rovnako nebezpečné.
O prirodzenej AMR hovoríme v kontexte antibiotík pôsobiacich na špecifické molekulové miesta v bunke mikroorganizmu, ktoré môžu byť v bunkách samotnej baktérii odlišné alebo môžu chýbať. To znamená, že bakteriálne druhy sú mimo spektra účinku antibiotika, a teda sú prirodzene rezistentné. Príkladom sú mykoplazmy bez bunkovej steny, na ktoré prirodzene neúčinkujú antibiotiká, ktorých mechanizmus účinku spočíva v narušení bunkovej steny mikroorganizmu.
Získaná AMR môže vzniknúť počas liečby alebo po ukončení liečby, kedy môže nastať mutácia v géne kódujúcom cieľové miesto pre antibiotikum. To spôsobuje rezistenciu senzitívnej baktérie na antibiotikum, čím sa antibiotikum stáva voči tejto baktérii neúčinné. Tu je potrebné poznamenať, že viaceré antibiotiká patria do rovnakej skupiny, kvôli čomu sa rezistencia voči jednému špecifickému antibiotiku týka celej skupiny antibiotík, do ktorej antibiotikum patrí.
Baktérie sa vedia geneticky adaptovať modifikáciou génu na chromozóme, kedy ide o chromozomálnu rezistenciu. Existuje aj extrachromozomálna rezistencia, kedy baktérie vedia prevziať genetický materiál od rezistentných baktérií a to prostredníctvom plazmidov, transpozónov a integrónov.
KEĎ ANTIBIOTIKÁ PRESTÁVAJÚ ZABERAŤ…
Aby sme si znižujúcu sa účinnosť antibiotík vedeli lepšie predstaviť, môžeme spomenúť príklady niekoľkých baktérií.
Klebsiella pneumoniae je prirodzenou baktériou nachádzajúcou sa v tráviacom trakte, ústach a na pokožke, ktorej premnoženie však môže spôsobiť život ohrozujúci stav.
Táto baktéria je zodpovedná za nozokomiálne infekcie, ktoré číhajú na pacientov pri hospitalizácií v nemocniciach. Môže vyvolať zápal pľúc, otravu krvi, ako aj infekcie u novorodencov a pacientov ležiacich na JIS.
Rezistencia tejto baktérie voči karbapenémom (rezervné antibiotikum, ktoré je nasadzované, keď na infekciu nezaberajú iné liečivá), užívaným v ústavnej zdravotnej starostlivosti, sa rozšírila celosvetovo.
Rezistencia E.coli voči antibiotikám fluorochinolónom je taktiež na vzostupe, čo obmedzuje liečbu urinárnych infekcií. V niektorých krajinách je táto liečba neúčinná u viac ako polovice pacientov.
Antibiotikum kolistín je poslednou možnosťou pre liečbu život ohrozujúcich infekcií spôsobených baktériami rodu Enterobacteriaceae (E.coli, Klebsiella), ktoré sú už rezistentné voči skupine antibiotík karbapenémom.
Baktéria Staphylococcus aureus je za normálnych okolností súčasťou našej mikroflóry na pokožke. Táto baktéria však vie vyvolať aj vážnejšie infekcie, ku ktorým najčastejšie dochádza v nemocničnom prostredí. Problémom však je, že tieto mikroorganizmy si časom vybudovali rezistenciu na antibiotikum meticilín, a preto sa označujú aj za MRSA, teda meticilín rezistentný Staphylococcus aureus. Tieto infekcie majú o 64% vyššiu šancu spôsobiť úmrtie oproti infekciám, ktoré sú ešte citlivé voči antibiotikám.
Antibiotická rezistencia bakteriálnych kmeňov tuberkulózy (Mycobacterium tuberculosis) je takisto na vzostupe. WHO v roku 2018 odhalilo približne pol milióna prípadov rezistencie voči rifampicínu, ktorým sa tuberkulóza lieči, z ktorých väčšina sa vyznačovala rezistenciou proti viacerým druhom liečiv (MDR-TB – multidrug resistance). MDR-TB kmene vyžadujú zložitejšiu a drahšiu liečbu oproti tuberkulotickým kmeňom, u ktorých klasická liečba ešte zaberá.
Na týchto príkladoch môžeme vidieť ako náročný je súboj s týmito infekciami. Je však o to náročnejší, keď si uvedomíme, že vývoj nových antibiotík a uvedenie na trh sa neraz zdá byť v nedohľadne.
Vývoj antibiotík zaostáva za budujúcou sa antimikrobiálnou rezistenciou baktérií. Súčasná veda však poskytuje iné možnosti boja s čoraz silnejšími baktériami.
Bez toho, aby sme vyznievali ako odporcovia živočíšnej stravy treba mať na pamäti, že pri chove hydiny, či ošípaných niektorí chovatelia až príliš využívajú antibiotiká.
Holandsko bola jedna prvých z krajín, ktorá si tento problém uvedomila a začala ho aktívne riešiť. Medzi rokmi 2007 až 2015 Holandsko znížilo spotrebu antibiotík u zvierat až o 60%. Vďaka tomu dnes Holandsko patrí medzi krajiny s najnižšou spotrebou antibiotík, a teda aj najnižšou mierou antibiotickej rezistencie.
Probiotiká sú prospešné mikroorganizmy, ktoré sa vyskytujú v črevách. Tam vytvárajú bakteriálnu mikroflóru, ktorá je schopná potlačiť infekčné ochorenia, čo znižuje potrebu užitia antibiotík kvôli sekundárnym infekciám spôsobených užívaním antibiotík, a to hlavne hnačke a dysmikróbii, teda zmene v zložení črevnej mikroflóry. Súbežné užívanie probiotík s antibiotikami (s dodržaným časovým odstupom od užitia antibiotika) sa osvedčilo ako účinné riešenie v znížení incidencie, trvania a závažnosti antibiotikami navodenej hnačky. Do akej miery probiotiká znižujú šírenie rezistencie je stále predmetom výskumov, no doterajšia prax naznačuje, že užívanie probiotík napomáha zachovať rovnováhu mikroflóry počas užívania antibiotík.
Kým vznik rezistencie je pri užívaní antibiotík predvídateľný, vznik rezistencie je pri vakcíne nepravdepodobný. Vakcíny sú schopné predchádzať vzniku ochorenia skôr ako patogén vstúpi do tela organizmu, čo znižuje pravdepodobnosť toho, aby baktérie mutovali a stali sa rezistentné.
Bakteriofágy sú vírusy pôsobiace proti baktériám. To, ako by tieto vírusy mohli byť účinné v boji proti kmeňom baktérií rezistentným voči antibiotikám skúmalo niekoľko štúdií. Bakteriofágy sa osvedčili efektivitou redukovať baktérie. Ich výhodou je málo nežiaducich účinkov a relatívna bezpečnosť. Treba však podotknúť, že použitie bakteriofágov musí prejsť ďalším výskumom.
Ide o stratégiu výmeny alebo donorstva mikrobiómu zdravého jedinca jedincovi s nezdravým mikrobiómom. Transplantácia sa prevádza najčastejšie u prípadov s ochorením gastrointestinálneho pôvodu Clostridium difficile. Miera vyliečenia pacientov s infekciou Clostridium difficile podstupujúcich kolonoskopickú fekálnu transplantáciu dosiahla až 90%. Americká Správa potravín a liečiv (FDA) schválila fekálnu transplantáciu za oficiálnu liečbu pacientov trpiacich infekciou Clostridium difficile, kde je štandardná liečba antibiotikami neúčinná
Hrozby antibiotickej rezistencie nás môžu paralyzovať a navodiť dojem, že proti nej nič nezmôžeme, avšak každý z nás môže v boji proti antibiotickej rezistencii pomôcť.
Základné minimum, ktoré môže každý z nás urobiť je držať sa niekoľkých pravidiel, ktoré nie sú ani náročné, ani drahé, nezaberú veľa času a neohrozia naše zdravie.
Dodržiavajte dôkladnú hygienu rúk, zakrývajte si rukou ústa pri kašli a kýchaní, ostaňte doma v prípade choroby, zaočkujte sa odporúčanými vakcínami.